Podľa definície UNEP je odpad látka alebo predmet, ktorý bol alebo má byť odstránený pre jeho nepotrebnosť, alebo musí byť odstránený podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov .
Slovenská legislatíva pod pojmom odpad rozumie hnuteľnú vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Príloha č. 1 k zákonu č. 223/2001 medzi odpady radí napr. výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie, výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti, výrobky po záručnej lehote, znehodnotené alebo znečistené materiály, zariadenia, odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery, nepoužiteľné súčiastky, odpad z priemyselných procesov a podobne.
Prvý zákon o odpadoch ako súbor nariadení a vyhlášok, smerníc, pokynov a výkladov pre nakladanie s odpadmi bol vydaný v roku 1991 Ministerstvom životného prostredia SR pod číslom 238/1991 Zb. Tento, ako prvý svojho druhu na Slovensku, ustanovil práva a povinnosti orgánov štátnej správy a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s odpadmi.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, bol zákon o odpadoch plne harmonizovaný s európskou legislatívou. Po desiatich rokoch bol teda novelizovaný a evidovaný už ako nový európsky zákon o odpadoch pod číslom 223/2001 Z.z.
Na Slovensku ľudia vyprodukujú asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť.